Patrik Rusiňák #51 (4. a 1.miesto)
Kvalifikácia sa mi nepodarila podľa predstáv, kedže som drvivú väčšinu prípravy venoval plnej nádrži, no aj tak ma prekvapila rýchlosť niektorých jazdcov. Kolo nebolo optimálne, no ani zlé, určite som čakal viac.
Hlavné preteky boli v prvom stinte hlavne o managemente pneumatík, kedže som zvolil konzervatívnejšiu, no určite rýchlejšiu stratégiu Soft - SuperSoft. Darilo sa mi držať natrénované tempo spoločne s opotrebením, no od polovice stintu som bol zdržovaný dvojicou Petráš a Vagapov, čo sa neskôr premietlo v súboji o pódium, Ondra Nigrin bol v druhom stinte na SuperSoftoch rýchlejší, no práve vďaka tomu ma dotiahol o pár kôl skôr ako som to mal naplánované. Štvrté miesto bolo fajn, no cítil som že mám na viac. Každopádne Ondrovi za parádny súboj ďakujem, bolo to koleso na koleso, ale čisté, s potrebnou dávkou rešpektu. Jeden z mojich najlepších súbojov v kariére.
Do šprintu som odštartoval zo 7. priečky, no opäť som napodobnil skvelý štart z Bahrajnu, keď som pred výjazdom na Wellington straigth bol už na 3.mieste za Dávidom Borovičkom a Břéťou Uchytilem. Do konca prvého kola sa mi podarilo zdolať aj Dávida, a začal som stíhaciu jazdu na Slavov Hitech, keď si dokázal vybudovať slušný náskok. Zamnou však dotieral aj Tomáš Kuťka, a tak som sa musel pozerať aj dozadu. V 3.kole sa mi podarilo dostať na 1.miesto, a tu sa v mojej hlave začal neskutočný boj. Odvtedy až po zastávku v boxoch som trafil každú zákrutu a robil presne to, čo bolo treba. V 9 kole som sa rozhodol zastaviť po nové SuperSofty, kedže som sa bál undercutu. Spravil som dobre, spolu somnou tam zamierili aj Tomáš a Břeťa, takže po boxoch zostalo poradie a aj rozostupy rovnaké. Tomáš na mňa tlačil, no stále som vedel čo mám robiť, vždy som si strážil hlavne výjazdy na rovinku, aby nemal šancu zaútočiť ani s otvoreným DRS. Podarilo sa mi tento tlak zvládať, nebol som ani nervózny až do momentu, keď som v spätnom zrkadle uvidel ako sa roztočil. Vtedy som sa roztriasol lebo som vedel, že to mám vo svojích rukách. Spomalil som, začal som robiť drobné chyby, no vedel som že hlavne nesmiem spraviť žiadnu blbosť, radšej ísť pomalšie no s istotou, ako zbytočne rýchlo a s rizikom. Po prejazde cieľom ma zaliali emócie, po dlhej dobe som mal dobré preteky a po ešte dlhšej dobe aj s víťazným koncom. Toto víťazstvo ma nakoplo, a do Rakúska sa strašne teším, chcem prísť pripravený ako nikdy predtým a ukázať, že to nebola náhoda.